Odporcovia elektromobilov uvádzajú dve výhody vozidiel so spaľovacím motorom, ktorými sú nízka cena a väčší dojazd. Švajčiarska spoločnosť ReVolt Technology tvrdí, že nabíjateľný zásobník elektrickej energie na báze zinok-vzduch dokáže tieto „problémy“ vyriešiť. Zásobník elektrickej energie ponúka vyššiu uskladniteľnú energiu ako dnes najviac používaný zásobník na báze lithium-ion.

Porózna vzduchová elektróda vtiahne kyslík a s pomocou katalyzátora v rozhraní medzi vzduchom a vodným elektrolytom redukuje tento na hydroxilové ióny. Tieto prechádzajú cez elektrolyt k zinkovej elektróde, kde dochádza k jeho okysličovaní a uvoľňujú sa elektróny vyrába sa prúd. Pri nabíjaní dochádza k reverznej reakcii. Spoločnosť vyvinula metódy pre kontrolu zmeny na zinkovej elektróde a riadenie vlhkosti v článku. Pre využitie zásobníka elektrickej energie na báze zinok-vzduch v elektromobiloch vyvíja spoločnosť novú štruktúru, ktorá sa podobá palivovému článku. Ide o viacvrstvovú štruktúru, v hornej časti sa nachádza veko, ktoré prepúšťa vzduch, pod ním plochá vzduchová elektróda, ďalej nasleduje rozhranie, zinková elektróda a skriňa. Spoločnosť pracuje aj na novej štruktúre, v ktorej bude kašovitá zinkovú zmes. Vzduchová elektróda bude mať rúrkovú formu. Výroba energie prebieha nasledovne – kašovitá zinkovú zmes, ktorá sa nachádza v jednom oddelení zásobníka je čerpaná cez rúrky, kde dochádza k okysličovaniu a uvoľňujú sa elektróny. Zinkový kysličník je potom uskladnený v inom oddelení zásobníka. Počas nabíjania zinkový kysličník prúdi späť cez vzduchovú elektródu, kde sa uvoľňuje kyslík a opäť vzniká zinok. Zásobník by mal dosahovať životnosť 2000 – 10000 cyklov. V prípade, že dôjde k poškodeniu niektorej časti zásobníka napr. vzduchovej elektródy, táto sa jednoducho vymení, čím sa eliminuje potreba kúpiť nový zásobník.

 

7 Responses to Zásobník na báze Zn-vzduch

  1. Vincent píše:

    Ďakujem za veľmi zaújmavý článok. Týmto zásobníkom, či zink-vzduchovým článkom prikladajú veľkú budúcnosť. Dosť ma zaújmajú ale aj iné podrobnosti, ktoré tu nenachádzam, no neni to chyba z Vašej strany, nakoľko Váš článok je zameraný predovšetkým na technické parametre, tak ako je aj jeho úlohou. Myslím si, že zrejmá nepresnosť ako: “kyslík vťahovaný do elektródy”, by nemala byť nič mimoriadne. Som len toho názoru, že kyslík sa do materiálu elektródy dostáva difúziou. Ono je to ale samozrejme jedno, hlavne nech už konečne elektromobily ovládnu naše cesty.

Pridaj komentár