Mnohých ludi pri spojení slov hybrid a Toyota automaticky napadne Prius. Niet sa čo čudovať. Toyota prostredníctvom tohto typu šírila osvetu a zároveň propagovala hybridný pohon ako taký. Čo je však podstatné Hybrid Synergy Drive (HSD- označenie hybridného systému od Toyoty) od konca minulého roka nesymbolizuje len Prius ale aj Auris HSD. Toyota sa totiž rozhodla podniknúť pre mnohých pomerne nepochopiteľný krok a to Priusu postaviť konkurenta z vlastných radov. Hybridná verzia Aurisu pod kapotou skrýva rovnakú techniku ako Prius, no cena je výrazne nižšia. My vám prinášame test práve spomínanej novinky Aurisu HSD.

Zámer Toyoty uvedením hybridnej verzie Aurisu na trh je jasný. A to poskytnúť hybridný automobil širšiemu spektru zákazníkov. Samozrejme mnohí by oponovali tým, že Prius túto úlohu spĺňa dokonalo. Áno ponúka dostatočný priestor pre posádku, tak isto pomerne veľký kufor a pravdu povediac dizajn poslednej generácie sa väčšine ľudí naozaj páči. Problém je však v cene, s ktorou pohybujete v blízkosti 30 000 eur a to nieje cena, ktorou by si Prius získal davy.

Začnem klasicky a to z exteriéru. Rozdiel medzi hybridnou a klasickou verziou, ktorá prešla faceliftom je minimálny. Zmeny sú veľmi decentné, dokonca by som povedal, že človek, ktorý sa na rozoznanie nesústredí by si jednotlivé zmeny asi ani nevšimol. Keď už sme pri tých zmenách nedá mi ich nespomenúť. Pri pohľade spredu rozoznáte decentnú zmenu nárazníku a prednej masky. Iný je tak isto dizajn diskov, ktoré pri hybridnej verzií berú ohľad skôr na funkčnosť ako na dizajn. Inak sa pozeráte na úplne normálny Auris, ktorých každodenne stretávate po uliciach niekoľko. A jednu drobnú zmenu som predsa len spomenúť zabudol. Drobnou zmenou prešlo tak isto aj logo, ktoré je pri hybridnej verzii podfarbené modrou (ekologickou) farbou.

Minimálna odlišnosť od klasickej verzie pokračuje aj po zasadnutí do hybridného Aurisu. Výrazná zmena sa odohrala v prípade voliča prevodovky. Ten bol prevzatý od Priusu a v inak konzervatívnom interiéry pôsobí ako päsť na oko. Pod nim si našli miesto tri nové tlačítka (voliče) vďaka ktorým si môžete určiť štýl jazdy, ktorý chcete v tom danom momente využívať. Na Výber máte s troch možností. Takzvaný EV Mode, ktorý ak je to možné, využíva len elektrický pohon. Ďalej máte možnosť jazdiť ECO Mode. Ten azda ako každý podobný mód otupí reakcie na plyn čím zamedzí neúspornej jazde. Poviem vám pravdu, jazdiť svižne v tomto móde znamená Aurisu dosť šliapať po krku. Posledným variantom je PWR mode, ktorý spraví s Aurisa pomerne svižné auto aj napriek tomu, že bol stvorený pre úplne iné účely. Samozrejme určitou modifikáciou prešiel aj palubný počítač v ktorom sa v tomto prípade zobrazuje aj aktuálny stav pohonu.

Inak je interier, tak ako v prípade klasického Aurisi príjemný. Použité plasty sú rozhodne na lepšej úrovni ako v prípade konkurenčného Insightu no zase nerátajte s kvalitou ako v prípade prémiových značiek. Koniec koncov Toyote na toto slúži Lexus. Krátko a výstižne interiér Aurisu je taky normálny ničím nenadchne ale ani neurazí. Po usadnutí do sedačiek nečakajte žiadny športový posed práve naopak. Komfortné sedačky s len malým bočným vedením a pomerne vysokým posedom aj v najnižšej polohe vám jasne dajú najavo v akom type vozidla práve sedíte.

Ako to už býva zvykom, všetko dobré je na niečo zlé. Inak to není ani v tomto prípade . Nízka spotreba je v tomto prípade vykúpená menším kufrom, ktorý bol kvôli hybridnému systému znížený s pôvodných 354 litrov na 279 litrov.

Už po prvých odjazdených metroch v tomto aute zistíte, že Auris je naozaj dobre odhlučnený a komfortný. Samozrejme veľký podiel na tom majú len 15“ kolesá. Počas jazdy vás neprekvapí žiadny buchot či nepríjemný hluk od vozovky. Jediné čo je občas počuť je zvuk motora a aj to len v prípadoch keď sa ho rozhodnete viac podržať v otáčkach. Podvozok bol naladený tak bezpohlavne. Ani komfortne ani športovo. Presne ako v prípade interiéru tak aj v prípade podvozku sa jedná o zlatú strednú cestu, ktorá je na každodenné používanie a slovenské cesty dobrou voľbou.

Menšia výčitka smeruje k brzdnému účinku na ktorý je potrebné si dlhší čas zvykať. Po zošliapnutí brzdného pedálu Auris nezačne brzdiť asi tak akoby ste čakali. Avšak v momente keď pritlačíte na pedál o čosi viac nastane kusnutie, ktoré by som prirovnal k momentu, keď z okna vyhodíte lodnú kotvu. Tento jav má však na starosti hybridný systém ktorý v prvej časti využíva k brzdeniu elektromotor čím sa akumulátory dobíjajú. Až v momente keď zašliapnete brzdu razantnejšie sa k brzdeniu pripoja aj klasické brzdy, ktoré majú na starosti ten nečakaný nástup.

Ako som už spomenul. V útrobách Aurisu HSD nájdete identický hybridný pohon ako v prípade Priusu. To znamená, že pod kapotou nájdete benzínový štvorvalec 1.8 VVT-i, ktorý pracuje v tzv. Atkinsonovom cykle. Ten zabezpečuje motoru efektívnejšie spaľovanie a v nekonečnom rade aj nižšiu spotrebu. Výhody sú však vykúpene pomerne malým výkonom iba 73 kW (99 k) a krútiacim momentom 142 Nm. Teda výkonom, na ktorý sme zvyknutý pri motoroch s podstatne menším objemom. S toho si však netreba robiť velku hlavu pretože na výpomoc mu slúži ešte elektromotor s výkonom 60 kW (82 k) a 207 Nm. To v konečnom dôsledku posúva výsledný výkon hybridnej sústavy na 100 kW (136 k). Pravda, ani to nieje moc no predovšetkým krútiaci moment, ktorý dodáva elektromotor je pre mestské vozenie viac než dostačujúci. Výkon je prenášaný pomocou bez-stupňovej E-CVT prevodovky s ktorej chodom sme počas celého testu nemali najmenšie problémy.

Ako som už spomenul. Auris HSD je veľmi nenápadný. A to až na toľko, že väčšina z ľudí si všimne, že sa jedná o hybrid až v momente keď pri rozbiehaní či pomalom približovaní nebude počuť vôbec nič. Mnohý z vás iste vedia, že Prius je full-hybrid čo v praxi znamená, že dokáže byť poháňaný iba čisto elektrickou energiou. Inak tomu teda není ani v prípade Aurisu. To znamená, že pokým sa nesnažíte o razantnú akceleráciu, z miesta sa budete v drvivej väčšine rozbiehať na čisto elektrický pohon. Výnimkou sú tak iba momenty studených štartov či už vyššie spomínaných razantnejších akcelerácií. Čisto elektrický pohon sa však netýka len rozbehov. Vrámci mesta je možné do rýchlosti 50 km/h na elektriku prejsť určitú vzdialenosť, no tá je daná množstvom energie, ktorá je v danom okamihu uskladnená v akumulátoroch.

Keď už sme pri akumulátoroch. V Aurise bol použitý nikel-metal-hydridový akumulátor s výstupným napätím 201,6 V. Samozrejme všetci vieme, že použitím Li-ion akumulátoru by sa ušetrilo na hmotnosťi a tak isto by sa zvýšila aj jeho kapacita. Úmysle Toyoty bol ale jasný a to dostať cenu Aurisu čo najnižšie co by so spomínanými Li-ion akumulátormi nebolo možné. Zásobníky energie sú umiestnené pri zadnej náprave čo malo nepriaznivý vplyv na už spomínanú kapacitu kufra. Tak isto aj palivová nádrž bola zmenšená o 10 litrov.

Myslím, že väčšinu z vás bude aj tak najviac zaujímať spotreba. Predtým však treba spomenúť, že ako s každým hybridom tak aj s týmto Aurisom je potrebné sa najprv naučiť jazdiť, aby ste potenciál hybridného pohonu využili na plno. Čo to znamená? V praxi rozbiehať sa citlivejšie a celkovo narábať s plynovým pedálom obozretnejšie. Tak isto nechať akumulátorom šancu sa dobíjať, teda brzdiť skôr a s menšou razanciou. Pri takomto štýle jazdy je možne, že v meste budete používať spaľovací motor len veľmi sporadicky.

Tak a teraz k spotrebe. V kombinovanej prevádzke počas celého testu dosiahli spotrebu 5.4 litra. Je však potrebné povedať, že spomínaný údaj v sebe zahŕňa aj nemalý úsek prejdený po diaľnici, či jazdu počas ktorej sme sa vôbec nesnažili jazdiť šetrne. Na druhej strane v prípade ak sme sa čo i len trochu snažili jazdiť šetrne v meste sme dokázali jazdiť za 4.3 litra na sto kilometrov. Čo osobne považujem za veľmi dobre číslo. Podľa môjho názoru dokáže majiteľ Aurisu HSD dlhodobo jazdiť zo spotrebou pod 5 litrov. Všetko čo je k tomu za potreby, je len naučiť sa a zvyknúť si na princípu fungovania hybridného pohonu.

Konečný rezultát? Toyotu Auris HSD možno považovať za nenápadnejší Prius. Tu však každopádne nemôžeme skončiť. Nenápadnosť možno považovať za výhodu no niekomu môže prekážať. Mnohý majitelia hybridných vozidiel totiž radi prezentujú svoje ekologické zmýšľanie a práve v tom by mohol byť háčik v prípade Aurisu HSD. Osobne si však myslím, že ak si určitý exhibicionizmus odpustite Auris HSD môžte smelo považovať vrámci jeho využitia a celkovej filozofie za veľmi dobrú kúpu. Výrazný podiel na tom má aj jeho cena, keď za základnú verziu, ktorá je pre bežne užívanie postačujúca zaplatíte sympatických 20 950 eur. Naopak za vrcholovú verziu ktorá v sebe zahŕňa cúvajúci kameru, či alcantarové čalúnenie zaplatíte 24 050 eur. Rozhodne zaujímavá ponuka.

 

Pridaj komentár