Protoscar Lampo 2

Mnohí z vás určite registrujete blížiaci sa autosalón v Ženeve, ktorý patri medzi tie najvýznamnejšie na svete. Tak ako to býva zvykom, väčšina výrobcov si na tento autosalón prichystala hneď niekoľko svetových premiér. Popri svetových výrobcoch sa však nájde miesto aj pre menšie automobilky, ktoré sa snažia preraziť rôznymi spôsobmi. Samozrejme v dobe, keď svetom hýbu hybridy, elektromobily je úplné prirodzené že tieto malé automobilky sa snažia preraziť na tomto poli.

 Medzi tieto mini-automobilky patrí aj Protoscar. Jedná sa o malú švajčiarsku firmu, ktorá sa chystá predstaviť Ženeve svoj elektromobil LAMPO2. O pohon tohto vozidla sa starajú dva elektromotory, ktoré spolu ponúkajú výkon 261kW (350 koní). Tie poháňajú kolesá obidvoch náprav a aj vďaka tomu dokáže tento elektromobil zrýchliť z 0 na 100 km/h za 5 sekúnd. Ručička tachometra sa zastaví na hodnote rovných 200 km/h. O energiu, ktorú elektromotory na svoju prevádzku potrebujú, sa starajú lithium-iontové batérie s kapacitou 30Kwh. Pri prezeraní týchto údajov ma zarazila hmotnosť tohto vozidla, ktorá sa vyšplhala až na hodnotu 1580 kg, čo je pre karosériu malého roadsteru pomerne veľa.

Údaje sú viac než zaujímavé, no výrobca je hrdý hlavne na spôsob dobíjania tohto elektromobilu. Batérie sa totiž môžu z malej časti dobíjať aj zo solárnych panelov, ktoré sú umiestnené v zadnej časti vozidla. Mimoriadne zaujímavé je však dobíjanie z vysoko výkonných dobíjacích staníc, ktoré podľa výrobcu dokážu za 10 minút nabiť batériu na dojazd 100 kilometrov. Celý elektromobil je postavený na tej istej platforme ako Opel GT či Pontiac Solstice. Dizajn ako taký je čisto vec vkusu a názoru a preto nevenujeme dizajnu v našich článkoch pozornosť. Musíte uznať, že hlavne u niektorých elektromobilov by to bolo minimálne ešte na jeden článok. Ja len proste nechápem, prečo musia niektoré elektromobily vyzerať, ako keby ich niekto navrhoval za trest

http://www.youtube.com/watch?v=zI6XNFRr5JY

Dobíjacie stanice už aj na Slovensku!

Snívať o tom, že naši s dobou kráčajúci politici by aspoň raz za volebné obdobie prijali zákon, ktorý by uľahčil život aj nám motoristom, mi už príde smiešne. Roky žiadané zníženie dane motoristi dosiahli až rozsiahlymi protestmi a priam hrdinským činom jedinca, ktorý sa odvážil vyklopiť kopu hnoja pred parlament. Samozrejme, že zníženie dane sa dotklo iba nafty a teda motoristov, ktorých vozidlo poháňa toto palivo. A tak nezmenená cena benzínu bude zrejme ešte dlho trápiť peňaženky majiteľov benzínových motorov. Pri takejto situácií asi nie som jediný, kto dúfa, že toľko avizovaná doba hybridov a elektromobilov príde čo najskôr. Tu sa však dostávame k ďalším problémom.

 

 

 

Tým prvým je rastúca cena súčasných hybridov. Tá je v priemere o 7000 eur väčšia ako pri konkurenčných automobiloch poháňaných klasickým zážihovým či vznetovým motorom. Ako som spomenul už v nie jednom článku, v západných krajinách je situácia výrazné odlišná. Tamojšie vlády si uvedomujú ,že automobily ktoré šetria životne prostredie treba predávať a tak kupujúcim poskytujú rôzne typy výhod. Spomedzi nich spomeniem asi tie najväčšie ako napríklad odpočítanie dane z celkovej ceny vozidla alebo príspevok od štátu do výšky až 2000 eur. Samozrejme, nič podobné nečakajme na Slovensku.

 

 

 

 

 

 Tým druhým problémom je nezadržatľný vstup elektromobilov na náš trh a bohužiaľ zatiaľ chýbajúca infraštruktúra k týmto vozidlám. Samozrejme, tento problém sa netýka ľudí, ktorí žijú v rodinných domoch, pretože vyviesť si predlžovačku na dvor a napojiť na ňu auto nie je najmenší problém. Nehovoriac o tom, keď máte k dispozícii garáž, v ktorej máte nainštalovanú zástrčku. Ale čo ak bývate v paneláku? Veď vo väčšine hlavných miest štátov západnej Európy ako napríklad v Berlíne sa už začalo s výstavbou čerpacích staníc pre elektromobily. Priznám sa, miestami mi už príde trápne sa stále odvolávať na krajiny západnej Európy a ich v porovnaní s nami pokrokové myslenie.

 

 

 

 

Práve o to viac ma príjemne prekvapila správa, ktorá sa k nám dostala len pred pár dnami. Dostalo sa k nám, že v Bratislave sa rozbieha celkom zaujímavý projekt. Jednou s firiem, ktorá v projekte figuruje je firma Elektromobil s.r.o., ktorej hlavným pólom pôsobenia, ako aj názov napovedá, budú elektromobily. Tato firma pracuje na vývoji nabíjacích staníc pre elektromobily, ktoré by boli situované pri panelákoch, kde sa problém dobíjania elektromobilov prejavuje najviac. Dobíjacie stanice by mali byť plne automatizované, čiže bez obsluhy. Z toho logicky vyplýva, že úhrady sa budú hradiť prostredníctvom bankovej karty, ktorú vložíte do čítačky pri pripájaní auta na elektrickú sieť. Pri tomto úkone bude potrebné ešte zadať telefónne číslo, na ktoré vám dôjde sms s informáciou, že váš elektromobil bol dobitý a môžete si ho prísť vyzdvihnúť na stanicu. Spomínaná sms-ka by mala prísť aj pri predčasnom odpojení elektromobilu od siete. Po dobití sa elektromobil jednoducho odpojí od siete a môže hltať ďalšie kilometre.

Samozrejme aj my by sme radi mali viac informácii o pripravovanom projekte, ale tak isto ako všetky firmy do projektu zapojené, aj my musíme rešpektovať obchodné tajomstvo. Podľa firmy Elektromobil s.r.o by mal byť celý projekt skompletizovaný do autosalónu v Bratislave, kde by sme sa mohli dozvedieť ďalšie informácie.
 

 

Tesla Roadster končí!

Tak ako to v automobilovom priemysle býva zvykom, starý model zvykne nahradiť nový, ktorý zvyčajne pokračuje vo vybudovanom image predošlej generácie. Nie inak to bude aj v prípade presláveného amerického výrobcu Tesla Motors a jeho modelu roadster. Podľa najnovších informácii plánuje Tesla ukončiť výrobu súčasného modelu Roadstera už na budúci rok. Ako je už dlhšiu dobu známe, Tesla plánuje výrobu rodinného elektromobilu, ktorý bude niesť označenie Model S. Oficiálne začatie výroby sa však odhaduje až na rok 2012. A tu sa dostávame k problému.

Keďže výroba Roadsteru má byť ukončená do roku 2011 a nová generácia má byť predstavená až v roku 2013, čo je ešte o rok neskôr ako očakávaný Model S, vzniká takmer ročná pauza, počas ktorej automobilka nebude vyrábať ani jeden model. Dôvodom tejto pauzy má byť plánované prerábanie továrne patriacej anglickému Lotusu. Keďže samotný Roadster je postavený na platforme Lotusu Elise, táto odstávka sa bude týkať aj výrobcu elektromobilov. V spomínanej fabrike sa totiž vyrábajú niektoré z kľúčových súčiastok, bez ktorých výroba pokračovať nebude. Na prežitie počas tohto obdobia si automobilka zobrala pôžičku približne pol miliardy dolárov od amerického ministerstva energetiky.

Už len pre pripomenutie, Tesla Roadster sa predáva od roku 2008 a doposiaľ bolo predaných približne 1000 exemplárov tohto modelu. Toto číslo však úplne zatieňuje množstvo objednávok na Model S, ktorý sa už teraz vyšplhal na 2000 kusov. Ďalej automobilka Tesla Motors oznámila, že začala prípravy, ktoré jej majú umožniť vstup na burzu.

 Je otázne, ako sa tato priekopníčka automobilky vysporiada s ročnou pauzou. Keďže behom roku by sa malo objaviť na trhu omnoho viac hybridov a elektromobilov ako tomu bolo doteraz. Bude zaujímavé sledovať, či aj po ročnej pauze dôkaze Tesla nadviazať na predošlé úspechy.

Honda predstavila čerpaciu stanicu na vodík

Aj napriek tomu, že Honda patrí medzi priekopníkov hybridných technológií, táto automobilka aj naďalej pevne zástava svoj názor, že automobily poháňané na energiu z vodíkových palivových článkov sú stále najlepšie riešenie v dlhodobom horizonte riešenia nulových emisií. Automobilka je si takisto vedomá aj problémov, ktoré sprevádzajú novu priekopnícku technológiu, a tak je pripravená sa zaoberať otázkou budovania sietí vodíkových čerpacích staníc. Tie sú potrebné na to, aby vozidlá na palivové články dosiahli svoju praktickosť. Už v roku 2001 mala Honda skonštruovaný podobný systém, ktorý bol poháňaný slnečnou energiou a dokázal dávkovať spomínaný vodík.

Honda sa v súčasnosti sústredí na nasadenie novej generácie solárnych vodíkových staníc (SHS), ktoré budú vhodne pre domáce použitie. Systém bude prispôsobený na to, aby dokázal každé ráno prečerpať približne 0.5 kilogramu vodíka do auta, čo je množstvo, na ktoré bude môcť automobil prejsť asi 35 kilometrov. To podľa výskumov bohato stačí na pokrytie dennej dávky kilometrov väčšiny vodičov. Spomínané množstvo vodíka dokáže čerpacia stanica vyprodukovať približne za 8 hodín. Systém je navrhnutý tak, aby pracoval prevažne cez noc a tým využíval elektrickú energiu, ktorá v súčasnosti ide do prepadu keďže cez noc klesá spotreba elektrickej energie niekoľko násobné. Počas dna si tato stanica vystačí s energiou, ktorú nahromadia solárne panely počas dňa.

Hybridná Toyota MR2

Všetci sme si zvykli, že Toyota patrí medzi priekopníkov v oblasti zelených áut. Treba pripustiť, že ešte donedávna automobilka v tejto oblasti moc konkurentov nemala. Toyota či Lexus ponúkali po dlhú dobu to, čo iným automobilkám v segmente chýbalo. Či už to bol malý šetrný Prius alebo jeden z luxusných hybridov značky Lexus, vždy ste mohli byť patrične hrdí na to, že šetríte prírodu tak, ako to nedokáže ani jeden z nemeckých konkurentov. Nehovoriac o tom, že Toyote sa špekulovanie s hybridným pohonom viac než podarilo a všetky hybridy tejto značky sa predávajú ako teplé rožky.

Tento krát vám predstavíme taktiež Toyotu s hybridným pohonom. Tá sa však bude odlišovať od svojich starších bratov jednou zásadnou drobnosťou . Tou odlišnosťou je samotný vývoj, o ktorý sa tento krát nepostarala len fabrika, ale pri vývoji jej pomáhala súkromná firma Gazoo racing. Tá si zobrala do parády staršiu Toyotu MR2, ktorej výroba bola ukončená v roku 2007. Keď už sme hovorili o súkromnej firme, je potrebné povedať, že sa nejedná o žiadnych amatérov. Firma Gazoo racing sa totiž podieľala na vývoji závodného Lexusu LF-A.

Prestavba MR2 je veľmi zásadná. Je treba pripomenúť, že spomínaná MR2 sa vyrábala sériovo iba zo štvorvalcovými motormi. To v tomto prípade už nie je pravdou a namiesto štvorvalcu si našiel svoje miesto pod kapotou mohutný 3.3 litrový šesťvalec, ktorý ponúka výkon 255 koní a krútiaci moment 325 Nm. Jedna sa o ten istý motor, ktorý nájdete pod kapotou RX 400h. Ten spolupracuje s elektromotorom, ktorý je umiestnený nad prednou nápravou a poháňa kolesá prednej nápravy. Treba pripomenúť, že sériová MR2 má motor umiestnený v strede a poháňané má výlučne kolesá zadnej nápravy, čo logicky znamená, že tato hybridná MR2 bude disponovať pohonom všetkých štyroch kolies. Súčet výkonov obidvoch motorov by sa mal pohybovať niekde okolo hranice 400 koní. Tento výkon prenáša na kolesá bezstupňová prevodovka CVT, ktorej voliče ovládania si našli svoje miesto pod volantom. 
Celková hmotnosť tohto unikátneho kúsku sa pohybuje tesne pod hranicou 1300 kg.

V tomto prípade sa jedná len o koncept, no nie je vylúčené, že danú kombináciu pohonu Toyota len skúša a testuje pre niečo, čo plánujú do budúcnosti.

Autosalón Detroit – VW New Compact Coupé

Autosalon v Detroite je prvá väčšia výstava automobilov po novom roku a tak nie je divu, že mnoho automobiliek si prichystalo oficiálne predstavenia svojich prelomových modelou práve na tento autosalón. Presne za taký model totiž môžeme považovať koncept New Compact Coupé (NCC)od automobilky VW. Na samotnom predstavení automobilu by nebolo nič závratné. Samotný VW avizoval premiéru konceptu nového kupé, ktoré bude dosť priestranne na to, aby pohodlne prepravilo 4 osoby.

 Čím však VW na výstave prekvapil a čo je pre nás veľmi zaujímavé je typ pohonu akým je NCC vybavený. Len málo kto by pred výstavou očakával, že pod kapotou konceptu sa objaví hybridný pohon. Základom bude veľmi obľúbený a bez sporu kvalitný motor 1.4 TSI, ktorý bude v tejto variante ponúkať výkon 150 koni a 220 Nm. Ten bude doplnený elektromotorom o výkone 20 kW. Tieto hodnoty zabezpečia konceptu NCC zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,6 sekundy a maximálnu rýchlosť 227 km/h. Ako je pre automobilku zvykom, oba tieto motory budú poháňať kolesá prednej nápravy.

VW NCC je takzvaný Full Hybrid. To znamená, že bude schopný jazdiť čisto na elektrickú energiu. Na to, aby to bolo možné je NCC vybavený prepracovaným systémom, ktorý keď dostane pokyn od riadiacej jednotky úplne vypne motor. Ten následne spojka odpojí od zvyšku pohonného ústrojenstva. Keď už sme pri spojke, tá bude v tomto hybridnom systéme umiestnená v automatickej prevodovke DSC. Výrobca bohužiaľ neuvádza dojazd tohto konceptu. Ako zdroj energie bude slúžiť li-ionové akumulátory s kapacitou 1,1 kWh. Predstavovaný koncept ma dosahovať priemernú spotrebu 4.2 l/100km.

http://www.youtube.com/watch?v=r5heSAqcnEA&feature=player_embedded

História elektromobilov IV. časť

Tak a máme pred sebou záverečnú časť seriálu článkov, v ktorom sme sa vám snažili priblížiť históriu automobilov poháňaných na elektriku alebo hybridný pohon. Obdobie, ktoré si rozpíšeme dneska bude začínať rokom 1977 a ukončíme ho rokom 2004 teda rokom, keď bola predstavená Toyota Prius 2. generácie. Práve, ako som minule napísal, obdobie III. dielu bolo skôr obdobím útlmu. Toto obdobie začne predznamenávať znovuzrodenie elektromobilov či hybridných vozidiel.

1977 – 1979
General Motors investovala viac ako 20 miliónov dolárov na vývoj a výskum elektrického auta. Zároveň s tým automobilka oznámila, že elektrické vozidlá by sa mohli začať vyrábať do roku 1985.

1979
Dave Arthurs z Springdale, investovali 1.500 dolárov na úpravu štandardného Opel GT na hybridný automobil, ktorý by mohol prejsť 120 kilometrov na 3.7 litra benzínu. Základom bol iba 6 koňový motor a štyristo-ampérový elektrický motor, ktorý bol napájaný na sériu šiestich batérií.

1980
Briggs a Stratton, známa firma na výrobu motorov do kosačiek na trávu, vyvinula hybridný automobil poháňaný dvojvalcovým 16 koňovým benzínový motorom, ktorému pomáhal elektrický motor. Spolu táto kombinácia dosahovala výkon celkom 26 koní.

1989
Audi predstavilo prvú generáciu Audi Duo. Jednalo sa o experimentálne vozidlá, založené na Audi 100 Avant Quattro. Auto malo elektromotor s výkonom 12,6 konských síl, ktorý riadil zadné kolesá. Predne kolesa poháňal v tej dobre klasický 2,3 litrový päťvalec s výkonom 136 konských síl. O dva roky neskôr, Audi predstavilo druhú generácia Duo. Ten bol tiež založený na Audi 100 quattro Avant.
  

1992 
Toyota Motor Corporation predstavila dokument, ktorý definuje ciele, vývoj a predaj vozidiel s najnižšími emisiami ako je to možné.

1993
Clintonova administratíva oznámila vládnu iniciatívu s názvom Partnerstvo pre novú generáciu vozidiel (PNGV). V programe vláda spolupracovala s americkým automobilovým priemyslom na rozvoj ekologických automobilov, ktoré by mohli prejsť na 3.7 litra benzínu až 130 kilometrov. Niekoľko rokov a miliardy dolárov nasypaných do PNGV znamenali predstavenie troch prototypov, z ktorých bol každý hybrid.

Toyota, ktorú vylúčili z PNGV vyzývala predsedu Eiji Toyoda vytvoriť tajný projekt s názvom G21. Nasledujúci rok Toyota zdvojnásobila svoj pôvodný cieľ na zlepšenie energetickej účinnosti o 50% percent

General Motors predstavil novy koncept elektromobilu, ktorý bol vyvinutý úplne od začiatku a tým sa odlíšil od ostatných automobiliek, ktoré stavali svoje prototypy z už existujúcich vozidiel. Koncept niesol názov IMPACT a bol základom pre neskôr prvý sériovo vyrábaný elektromobil GM1. 

1997
 Toyota Prius bola predstavená na japonskom trhu, dva roky pred jej pôvodným plánovaným predstavením . Prvý rok predaja bolo predaných 18.000 kusov.

  

1997 
Audi sa stala prvým výrobcom v Európe, ktorý začal vyrábať hybrid sériovo . Jednalo sa opäť o duo, ktoré bolo tento krát založené na Audi A4 Avant. Vozidlo bolo poháňané 90 koňovou, dobre známou 1,9 TDI v spojení s elektromotorom, ktorý mal výkon 29 konských síl. Oba zdroje energie poháňali predné kolesá. Duo nebol obchodný úspech, a preto skoro skončil. Pozornosť koncernu sa začala sústrediť na svoje investície do dieselových motorov.

V roku 1997 koncern General Motors uviedol do sériovej výroby prvý elektrický automobil GM1. Toto vozidlo, tzv EV1, bolo 2-miestny športový automobil poháňaný kvapalinou chladeným elektromotorom. EV1 dosahoval najvyššiu rýchlosť 80 km/h, dojazd 128 kilometrov a zrýchlenie z 0 na 100 km/h stihol do 7 sekúnd.

Okrem EV1, koncern General Motors ponúkol aj elektrický pick-up Chevrolet S-10. Toto vozidlo malo dojazd iba 72 kilometrov, no na korbe dokázalo prenášať náklad o hmotnosti 450 kilogramov.

1999 
Honda predstavila dvojdverový Insight, prvý hybridný automobil, ktorý dorazil na masový trh v Spojených štátoch. Insight získal rad ocenení od renomovaných organizácii po celej Amerike.
2000
Toyota vydala Toyotu Prius, prvý hybridný štvordverový sedan, ktorý bol k dispozícii v Spojených štátoch.

2002
Honda predstavila Hondu Civic Hybrid, ktorý bol druhé komerčne dostupné hybridné auto. Vzhľad a jazdné vlastnosti Civicu Hybrid boli a stále sú totožné s konvenčnou Civic.

 





2004 
Toyota Prius II 2004 vyhrala ocenenie auto roka od časopisu Motor Trend a na severoamerickom autosalóne. Toyota bola prijemne prekvapená veľkým dopytom, ktorý mal za následok zvýšenie vyrobených kusov z 36.000 na 47.000 pre americký trh. Záujem kupujúcich bol až natoľko veľký, že čakacia doba sa vyšplhala na šesť mesiacov. Toyota Motor nazvala Prius “najhorúcejším automobilom, ktorý sme kedy mali,” keďže sa predávala ako teplé rožky.

Active Hybrid 7 v uliciach Mníchova

Veľa krát mám možnosť počúvať alebo čítať pripomienky na to, ako dlho trvá samotný nábeh výroby jednotlivých modelov. Koniec koncov, niekoľko z vás tento názor vyjadrilo aj na našej stránke. Je pravda, že väčšina správ, ku ktorým sa dostaneme, už obsahuje jednotlivé parametre plánovaných automobilov, no správa sa vždy končí tým, kedy plánujú spomínaný model uviesť do výroby. Hlavne pri elektromobiloch či hybridoch sa stretávame s javom, kde o vozidle poznáme skoro všetko, no výroba sa plánuje v tých lepších prípadoch najskôr o rok.

O to viac som zostal dnes prekvapený, keď počas klasického surfovania na nete som natrafil na tému, ktorá mala názov Spy photos BMW Active Hybrid 7. Prečo prekvapený? V dobe, keď som písal recenziu na Active hybrid 7, BMW uvádzalo, že výroba sa začne do jedného roka. Priatelia neprešli poriadne ani 2 mesiace a na fotkách vidíme spomínaný model ako si brázdi ulice Mníchova. Čo je však prekvapujúce pri pohľade na hybrid je fakt, že BMW neprejavilo ani snahu tento model nejakým spôsobom zamaskovať. Z toho možno usúdiť, že vývoj 7-er už finišuje ak už neskončil.

My len dúfame, že aj ostatné automobilky sa budú snažiť uvádzať svoje elektromobily čí hybridy do výroby čo najskôr.

História elektromobilov III. časť

Tak, a je tu v poradí už tretia časť nášho seriálu, ktorá sa zaoberá históriou elektromobilov. Počas predchádzajúceho dielu sme si pripomenuli obdobie pred prvou svetovou vojnou, počas ktorého boli elektromobily viac než vyrovnaným konkurentom pre súčasné zaužívané spaľovacie motory. Nanešťastie, korporácie nedopustili, aby sa elektromobily začali vyrábať veľkosériovo. Klinom do rakvy bol už aj prvý sériovo vyrábaný automobil poháňaný na benzín – Ford model T. V tejto časti si postupne opíšeme elektromobily, ktoré boli vyrobené medzi rokmi 1916 až 1976. 

 1916 
Dvaja významní výrobcovia elektromobilov – Baker z Clevelandu a Woods z Chicaga ponúkali hybridné automobily. Firma Woods tvrdila, že jej hybridné vozidlo dosiahlo najvyššiu rýchlosť 35 mp/h  pri spotrebe 4.9 litra na 100 kilometrov. Woods Dual Power bol však drahší a menej výkonný model ako benzínová konkurencia, a preto sa zle predával.

1920 – 1965
Toto obdobie nazývame aj spiacim, keďže v týchto rokoch zažívali azda najväčší boom automobily poháňané motorom, ktorý spaľoval benzín
1966
Na kongrese v USA predstavil prvú prezentáciu, ktorá odporúčala používanie elektrických vozidiel ako prostriedok na zníženie znečistenia ovzdušia.

1968 – 1971
Traja vedci vytvorili praktický hybridný pohon. Dr Baruch Berman, Dr George H. Gelb a Dr Neal A. Richardson predviedli a patentovali systém označený ako elektromechanický prenos (EMT). Tento systém obsahoval elektricky motor, ktorý bol spojený s menším spaľovacím motorom. Ten dosahoval výkony konvenčných spaľovacích motorov s väčším objemom. Množstvo technických koncepcií súčastí systému, sa používajú aj v dnešných hybridoch.

1969
GM 512, veľmi ľahký experimentálny hybridný automobil, bežal na elektrickú energiu až do rýchlosti 10 míl za hodinu. Od 10 do 13 míl za hodinu sa pridal dvojvalcový plynový motor. Nad trinásť míľ za hodinu fungoval na benzín. Mohol dosiahnuť rýchlosť až 40 míľ za hodinu.
 

 1970 
Nasledovalo arabské ropné embargo, ktoré v roku 1973 zapríčinilo prudký nárast ceny benzínu, a tak isto zvýšil záujem o vytváranie nových elektrických vozidiel. US Department of Energy podniklo veľa testov elektrických a hybridných vozidiel vyrobených rôznymi výrobcami, vrátane hybridov známych ako “Taxi VW” vyrobených Volkswagenom vo Wolfsburgu. Taxi, ktoré využívalo hybridný pohon. Konfigurácia umožňovala flexibilné prepínanie medzi benzínovým motorom a elektromotorom.

1974
V tomto roku vznikol Federálny Clean Car motivačný programu, ktorý vznikol na podporu výroby elektromobilov. K tejto príležitosti inžinieri Victor Wouk a Charlie Rosen vytvorili prototyp hybridného plynovo-elektrického vozidla.
1975
AM General, divízia American Motors, začal dodávku elektrických vozov pre testovanie a následné schválenie do cestnej premávky. US Energy spustila vládny program na výskum a následný vývoj elektrických a hybridných technológií. Tak sa pýtam, kde sú výsledky v súčasnosti? Veď už je to cez 30 rokov!!

1976
Kongres USA prijali zákon ,ktorý podporoval spomínaný výskum a vývoj elektrických a hybridných vozidiel. Z pre mňa nepochopiteľných dôvodov sa proti tomuto zákonu konala v roku 1976 veľká demonštrácia. Cieľom zákona bolo spolupracovať s priemyslom na zlepšenie batérií, motorov, regulátorov a ďalších hybridných a elektrických komponentov.

General Electric bol vybraný na výstavbu hybridného sedanu Toyota. A tak vznikol prvý hybridný – malý športový automobil s plynovou turbínou – generátorom, ktorý dodával prúd pre elektromotor.

Dohoda Mitsubishi Motors Corporation s Clinton Climate Initiative

Spoločnosť Mitsubishi Motors Corporation (MMC) podpísala zmluvu o spolupráci a porozumení s Clinton Climate Initiative (CCI), ktorá sa týka zviditeľnenia elektrických vozidiel. Tento krok je jasným signálom od MMC, že neupúšťa od snahy stáť na čele výroby elektrických vozidiel aj v budúcnosti. Súčasťou politiky MMC je aj spolupráca s rôznymi partnermi pri vytváraní zdravého životného prostredia s nízkymi emisiami CO2.  

Slávnostné podpísanie bolo aj v programe siete elektromobilov C40, ktoré bolo naplánované na 16. decembra na svetovom summite v Kodani. C40 je skupina miest zaoberajúca sa znižovaním emisii a skleníkových plynov, ktorých realizačným partnerom je CCI. Tieto mesta sa zaviazali znížiť hladinu škodlivých plynov na čo najmenšiu hranicu. Jedným z krokov, ktoré to majú zabezpečiť je aj propagácia elektromobilov a ich samotné používanie v kľúčových oblastiach mestských aktivít. Tak isto uzavreli dohodu, že mestá patriace do C40 budú nápomocné pri vývoji infraštruktúry pre vozidlá na elektrický pohon v súlade s ich parametrami. Záväzok spoločnosti MMC spočíva v progresívnej politike výroby, ktorej cieľom je, aby do roku 2020 tvorili 20% z celkovej produkcie značky vozidla na elektrický alebo hybridný pohon.