Jazda: Honda CR-Z

Nestáva sa mi to moc často, no aj tak sa občas pristihnem v situácii, že nemám čo robiť ,do čoho pichnúť, a tak len v pokoji sedím doma a doslova nič nerobím. V takom momente len dúfam, že čoskoro mi zazvoní mobil, v ktorom sa ozve známy hlas a prednese mi plán na niekoľko ďalších hodín. Presne takáto situácia sa mi prihodila zhruba pred dvoma týždňami. Ale prečo to sem pletiem? Odpoveď je jednoduchá. Hlas v telefóne bol tentokrát nie len vykúpením z ohromnej nudy, ale zároveň ponúkal neuveriteľný zážitok  okúsiť jeden z azda najnovších hybridov Hodnu CR-Z na vlastnej koži. Proste a jednoducho dostal som ponuku, ktorá sa neodmieta. Aká teda Honda CR-Z v skutočnosti je? V prvom rade muším povedať, že som ostal príjemne šokovaný a hneď niekoľkokrát. Práve pocity z tejto jazdy sa vám budem snažiť čo najdetailnejšie opísať.

Čím by som ale začal ako prvým? V prvom rade to bude exteriér, pretože je to prvá vec čo vás na tomto vozidle zaujme. CR-Z vďaka svojim tvarom pôsobí veľmi sviežo a futuristicky a na cestách funguje ako ohromný magnet na pohľady pre okoloidúcich. Všade, kde sme sa zastavili si prišli CR-Z okoloidúci  prezrieť zblízka( CR-Z je dokonca natoľko zaujímavá, že na krátky kukuč prilákala aj hliadku bratislavskej polície), poprípade na nás vyťahovali rôzne otázky a informácie o tomto krásavcovi. Pravdu povediac, obdivujem prácu dizajnérov ,ktorí dokázali skĺbiť odkaz na legendárnu CR-X spolu s modernými až futuristickými krivkami nového modelu. Výsledok je, ako sami vidíte, veľmi pôsobivý a mne osobne sa veľmi páči. Špeciálne v tom vyhotovení, v akom bol testovaný voz, by som CR-Z hodnotil ako veľmi príťažlivé športove auto.

Ďalej by som pokračoval interiérom. Ten po vzore exteriéru pokračuje vo futuristických tvaroch. Celá pristrojovka je sústredená na vodiča a skoro všetky ukazovatele sú riešené digitálnym zobrazením. Jediným ručičkovým ukazovateľom, okolo ktorého sú zoskupené aj ostatné ukazovatele ostáva chvalabohu otáčkomer. Inak tvar pristrojovky pôsobí veľmi pekným futuristickým dojmom.  

Samostatnú kapitolu tvoria sedačky. Na pohľad športové sedačky vedia byť až nepochopiteľne pohodlné a viem si predstaviť v nich cestovať aj na dlhšie trasy. Čo sa týka polohy za volantom, aspoň pre moju výšku nebol problém nájsť tu správnu polohu za niekoľko okamihov. Je to dané aj mojou postavou 175cm a 75kg, čo je pre motoristu snáď ideálna postava, a tak nemám problém sa vopchať snáď do všetkého. Vertikálna vzdialenosť medzi  pedálovou sústavou a sedadlom nie je taká veľká, ako v prípade väčšiny áut a keď vezmete do úvahy pomerne nízky posed, nadobudnete za volantom pocit, že sedíte v naozajstnom športiaku. Je tu však jeden problém. Dokonca aj ja s mojou výškou som sa cítil vnútri celkom stiesnene. Niekomu, ako napríklad mne, tento pocit vyhovuje a umocňuje pocit športovosti, no myslím si, že ľudia s výškou nad 190 cm budú mat po par kilometroch klaustrofobické príznaky. Okrem toho vie byť Honda CR-Z  pri diaľničných rýchlostiach až nečakane hlučná. Dokonca tak hlučná, že si nespomínam na nové auto, ktoré by pri rýchlostiach okolo 120 km/h robilo v interiéry taký hluk. Tak isto aj pocit z rýchlosti v tomto aute nie je tak utlmený ako v prípade iných nových vozidiel. Inak k interiéru nemám najmenšie výhrady. Použité materiály a ich spracovanie sú na danú triedu na výbornej úrovni.

 

Honda CR-Z je hybrid a tak hlavným bodom záujmu bude motor. No teda celý hybridný systém IMA, keď mám byť presný. Základom je benzínový motor 1.5 i-Vtec s výkonom 84 kW a krútiacim momentom 145 Nm. Samozrejme, vyššie uvedené hodnoty nie sú pre spomínaný objem motora ničím výnimočným, pretože od takého auta by som očakával o čosi viac. Tento motor spolupracuje s elektromotorom s výkonom 10kw a krútiacim momentom 78Nm, ktorý je k dispozícii už od nulových otáčok. Len spomeniem, že Honda CR-Z nie je full-hybrid, teda elektromotor v tomto hybride slúži skôr ako výpomoc konvenčnému spaľovaciemu motoru. Pravdu povediac, nebyť grafického ukazovateľa na prístrojovej doske, ktorý vám znázorňuje, či sa elektromotor dobíja alebo sa naopak používa na pohon, ani nepostrehnete kedy pracuje. Samozrejme, chod elektromotoru a hlavne jeho krútiaci moment, ktorý je k dispozícii prakticky od nulových otáčok, vám dovoľuje držať spaľovací motor až v nezvykle nízkych otáčkach. Len pre príklad, indikátor preradenia vám radí už pri mestskej šesťdesiatke zaradiť šiesty prevodový stupeň! To pôsobilo priaznivo nielen na spotrebu, ale aj na hluk vo vnútri. Aj napriek nie veľkým hodnotám výkonu a krútiaceho momentu Honda CR-Z nepatrí medzi spomaľovače premávky. Svojou akceleráciou a jazdnou dynamikou sa môže porovnávať s Mini Hot Hatch-mi ala Suzuki Swift Sport.

A čo spotreba? Na začiatku testovacieho okruhu, ktorý má 100 kilometrov som tipoval výslednú spotrebu 5.9 litra. Čo by na charakter automobilu nebolo vôbec zlé číslo.  Len spomeniem, že nami testovaný okruh mal približne 100 kilometrov, pričom tento úsek je rozdelený na presné tretiny podľa premávky, teda na jazdu po diaľnici na okreskách a v meste. Aby sme dokázali nasimulovať reálnu spotrebu, za ktorú dokáže jazdiť každý človek, sme sa nesnažili jazdiť nijak na spotrebu a  počas celej jazdy sme dodržiavali maximálne povolené rýchlosti na daných cestách teda aj 130 na diaľnici, ktorú som považoval za smrť pre takéto vozidlo. Rovno poviem, že môj odhad bol nepresný. Pretože na testovacej trati sme dosiahli spotrebu 5.5 litra na 100 kilometrov! Neznie to nejako šokujúco, no verte mi, že keby som sa naozaj snažil, reálne by som dokázal jazdiť aj za 5 litrov. V tomto smere ma CR-Z prijemne prekvapila.

Už samotný výrobca prezentuje Hodnu CR-Z ako prvé hybridné športové auto, a tak sa logicky všetko nemôže niesť iba v duchu ekológie a šetrenia životného prostredia. Na celkovo športovejšie naladenie slúži čarovné tlačidlo SPORT umiestnené po ľavej strane prístrojovej dosky. Spoločnosť mu robia ešte ďalšie dve tlačidlá, a to NORMAL a ECO. Pravdupovediac, režim jazdy NORMAL by som v bežnom živote používal málokedy, možno vôbec.Ak auto nenakladám a nepotrebujem sa nejako extra ponáhľať, potom na pokojnú jazdu ako po meste, tak po diaľnici režim ECO úplné postačuje. Čo všetko sa ale zmenou režimu zmení na celkovej charakteristike automobilu? Osobne som zaregistroval len dva rozdiely. Pri režime šport príjemne stuhne riadenie a až nečakane scitlivie plynový pedál. Až tak, že po prepnutí na režim SPORT začne automobil nečakane akcelerovať. 

Absolutórium na celom aute si jednoznačne zaslúži radenie. Mechanizmus radenia je prijemne krátky a voči zaradeniu rýchlosti sa bráni veľmi prijemným odporom. Nehovoriac o tom, že dráhy radenia sú dané veľmi presne a len ťažko sa vám stane, že nebudete vedieť zaradiť požadovaný prevod.

A prechádzame k podvozku. Ten je naladený prijemne tvrdo, no zase nečakajte nejaký hardcore. V našom prípade k pocitu tvrdosti celého vozidla prispeli aj 17“ kolesá, ktoré vyzerali na aute úžasne. Počas jazdy registrujete len minimálne nakláňanie karosérie. Tak isto filtrovanie nerovností a aj odhlučnenie od rázov je v danej triede veľmi slušné.

A aký je finálny rezultát? Osobne sa mi CR-Z veľmi páčila a z cenou 26 000 eur za plnú výbavu by som ho považoval za jedno z najlepších, ak nie aj najlepšie auto v segmente malých športových áut. CR-Z má štýl, nie je to úplný leňochod a dizajnovo je veľmi vydarená. V mojich očiach má v súčasnosti len jedného konkurenta, a tým je Mini Cooper. Ale ak by som chcel hybrid a mal by som si vybrat medzi cenovo dostupnými hybridnými vozidlami moja voľba je jasna. Jednoznačne by som sa rozhodol v prospech Hondy CR-Z.

Pridaj komentár